Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Svedectvo - Daniel

  • Bétel
  • 6. apríl 2014

„With God all things are possible“

Čaute! Volám sa Daniel, mám 19 rokov a chcem sa podeliť o svoj príbeh, ako som sa dostal k Bohu.

Ako mnoho ľudí, aj ja som sa narodil do kresťanskej rodiny, no moji rodičia iba veľmi málo chodili do kostola. Ja, ako decko, som tam zvykol chodievať. Vždy ma k Bohu bližšie dostávala babka z otcovej strany. Keď sme k nim išli na návštevu, tak sme sa išli do izby modliť. Avšak zomrela presne na Vianoce v roku 2004 na rakovinu a odvtedy u mňa išla viera dolu vodou tak, ako aj celý môj život. Celé sa to len zhoršovalo. Prišiel som o väčšinu svojich priatelov, pretože sa ukázali ako falošní. Otcova strana rodiny sa rozpadávala a neskôr sa to začalo prejavovať aj na matkynej strane, naviac boli problémy aj doma. Stále ma to ničilo a úplne som sa uzavrel. Trvalo to celé roky. Hovoril som si: „Veď ja nikoho nepotrebujem, vystačím si aj sám“. Presne toto som si hovorieval aj keď som prišiel na strednú školu a situácia bola stále neúnosná. Samozrejme sa za tým skrývalo aj mnoho iných problémov. Zvykol som sa túlať po okolí ako nejaký chudák. V hlave sa mi rodili myšlienky typu „uteč pred minulosťou“, to však nebolo riešením. Došlo mi, že sa s tým musím popasovať a tak sa aj stalo. Postupne som si našiel nových priateľov, so spolužiakmi som si vychádzal a celý život začal vyzerať lepšie. Ale plno tých zlých vecí, čo som zažil, ma pripravilo na budúcnosť, pretože čo človeka nezabije, to ho posilní a tiež poučí. Vtedy som sa skamarátil aj s Michalom a časom sme sa stali dobrými priateľmi.

Aký bol môj návrat k Bohu? Povedal by som, že sa to začalo v lete 2013, keď som mesiac býval v Spojených štátoch. Bol som za všetko poďakovať Bohu v katedrále sv. Patrika v New Yorku. Niekedy na jeseň ma Michal zavolal na chvály v Šúrovciach, čo boli v podstate moje prvé chvály. Potom som navštívil Godzone v Trnave. Vtedy som zase prvýkrát videl, ako niekto odpadol v Duchu Svätom. Bol som úplne prekvapený, že čo to má znamenať. Michal mi to neskôr všetko vysvetlil, tak ako aj veľa iných vecí. Začal som vidieť neustále pôsobenie Boha nielen v mojom živote, ale aj na celom svete. Začal som navštevovať chvály Bételu v Hlohovci a bol som ohromený tou atmosférou, ako to všetci prežívali, všetci boli ako jedna rodina chváliaca Boha. Na Silvestra 2013 som zavolal Michala na oslavu na fare a odvtedy chodí aj on na chvály Bételu v HC. Od februára sme začali navštevovať aj Bétel Academy. Ešte v novembri 2013 som sa modlieval Novény. To bolo prvý raz, keď som zažil ten neopísateľný pocit, ako keby sa mi Boh prihováral. Potom na jedných chválach už v roku 2014 som zažil ten Boží dotyk a znova ten pocit. Síce som neodpadol ako iní ľudia, ale aj tak som cítil, že som čoraz bližšie k Bohu. 

Preto vám hovorím, nebojte sa vykročiť na cestu k Bohu, on vie čo je správne, vždy vás ochráni a keď spadnete, zodvihne vás. Uvidíme, čo má pre nás v živote prichystané. Ako hovorí jeden z mojich amerických priateľov: „With God all things are possible.“

Čítať ďalej

Svedectvo - Nicol

  • Bétel
  • 2. apríl 2014

„Zverila som svoj život do jeho rúk…“

Ahojte, volám sa Nicol, mám 15 rokov a chcela by som vám povedať niečo o Bohu. Narodila som sa do kresťanskej rodiny. Keď som bola malá, stále som sa modlievala a chodila som s mamou do kostola. Ešte som nechápala čo je to vlastne Boh, Ježiš či Panna Mária. Keď som mala prvé sväté prijímanie, začala som chodiť do kostola s kamošmi. Bolo to len o tom, aby som mohla mať prijímanie, moc som sa o to nezaujímala. No potom prišla birmovka, ale mne sa tam veľmi nechcelo ísť, mala som na to svoj názor. No ale predsa len som išla pretože u nás v rodine to bola tradícia.

Spočiatku ma to veľmi nebavilo, ale neskôr to bolo super, keďže sme dostali skvelú animátorku, ktorá nás dobre vedie. Ukazuje nám tú správnu cestu. V marci sme mali víkendovku. Išla som tam len preto, aby som získala body. Myslela som si, že tam bude nuda, ale to bolo práve to, kde sme všetci pocítili Božiu lásku. V sobotu boli chvály a animátori sa modlili za tých, ktorí prečítali krok k Bohu. Najprv som sa to bála prečítať, bola som si neistá. No potom som sa odhodlala a nakoniec som to prečítala. Bolo to niečo úžasné, cítila som sa strašne šťastná. Cítila som jeho ruky, ako sa ma dotýkajú. Teraz je môj vzťah k Nemu bližší. Nikdy si nehovorte, že vám to stačí, nikdy nehľadajte hranicu jeho lásky.

Som Bohu vďačná za to, čo všetko pre mňa urobil, za to, že môžem byť jeho dcérou a za to, aký je mocný. Zverila som svoj život do jeho rúk lebo viem, že vždy, keď budem potrebovať pomoc, pomôže mi, vždy keď padnem na kolená a budem na dne, postaví ma.

Tak sa neboj aj ty zveriť mu svoj život. Veď On je stále s nami!

Čítať ďalej

Svedectvo - Norbert

  • Bétel
  • 2. apríl 2014

„Je len jediná správna cesta a tá smeruje k Bohu.“

Ahoj, volám sa Norbert a mám 14 rokov. Chcem vám povedať príbeh o tom, ako som sa obrátil k Bohu.

Narodil som sa v nekresťanskej rodine, kde moji rodičia nechodili ani do kostola a ani sa nemodlili a ja som bol ako oni. Bral som to ako stratu času. Ale v jeden deň prišla na rad birmovka, ktorú som bral na prvý pohľad ako nezmysel. Chodili sme na stretká, na ktorých som sa tváril ako veľký frajer, no pravda bola iná. V marci prišla víkendovka, ktorá mi zmenila život k lepšiemu. Prvý deň bol taký celkom nudný. Na druhý deň som sa išiel vyspovedať, pretože som uždlho nebol, možno aj viac ako 6 rokov. No večer prišli chvály, na ktorých sa všetci modlili a spievali, tak som sa pridal aj ja. Ale to, že som spieval ma ešte nezmenilo! Potom sa niektorí animátori začali za mňa modliť. Neviem, čo presne sa so mnou stalo, ale cítil som sa ako v nebi. Bolo to nádherné, nič krajšieho som nikdy nezažil.

A keď som prišiel domov, začal som veriť v Boha, častejšie som sa modlieval, začal som chodievať do kostola. Je len jediná správna cesta a tá smeruje k Bohu.

Čítať ďalej

Svedectvo - Aleš

  • Bétel
  • 1. apríl 2014

„Boh sa mi prihováral a vravel, že mi dáva novú šancu... Ten okamih mi zmenil život.“

Ahoj, volám sa Aleš, mám 16 rokov a toto je môj príbeh ako som sa dostal k Bohu.

Narodil som sa do kresťanskej rodiny. Všetci brali ako samozrejmosť, že som veriaci. Ja som to bral asi tak, že: „Fajn, prečo nie? Ak Boh existuje, nebude na škodu byť s ním za dobre,“ a tak som prežil prvých 15 rokov svojho života. Absolvoval som prvé sväté prijímanie a o pár rokov aj birmovku. Zrazu ale prišli otázky typu: „Je Boh naozaj taký úžasný?“ alebo „Zaslúži si vôbec, aby sme ho uctievali, keď sa vo svete deje toľko zla a on nič nespraví?“ Samozrejme, že po čase som prestal veriť.

Ako pomaly plynul december, január, február, vravel som si, že som šťastný, že som slobodný. V tom čase som si začal písať s kamarátkou, o ktorej som vedel, že je veriaca. Vtedy som si uvedomil ako jej závidím. Ona bola skutočne šťastná a slobodná. Tá moja sloboda bola len moja ilúzia, ktorou som si kŕmil svoje ego. Začali ma trápiť pochybnosti. Bol som ako duch. Človek bez života. A tak som sa túlal svetom niekoľko týždňov. Dospelo to do takého štádia, že som si chvíľami myslel, že som sa zbláznil. Bol som väzeň v tom najhoršom väzení, vo vlastnej mysli.

Zrazu ma však kamarátka pozvala na HC.Chvály. Chcel som sa tam ísť pozrieť, ale nevyšlo to. Na ďalší termín som ale už prišiel... a bol som ohromený. Tá atmosféra porozumenia, empatie, súcitu a hlavne lásky. Nič podobné som predtým nezažil. Ešte počas chvál sa ma kamarát, ktorý tam chodí už dlhšie, spýtal, či sa za mňa môže pomodliť. Povedal som si, že keď chce, prečo nie. On sa za mňa naozaj začal modliť a zároveň sa rozprával s Bohom. Pritom sa prihováral Boh cez neho ku mne. V tom okamihu som si uvedomil, že Boh sa prihovára mne – tomu, kto ho dobrovoľne odvrhol a dištancoval sa od neho. Mne, ktorý som vo viere zlyhal najviac, ako sa len dá. Mne sa Boh prihováral a vravel mi, že mi dáva novú šancu, že chce aby som bol s ním. Ten okamih mi zmenil život. V tomto okamihu som uveril a tentoraz už naozaj, z plného srdca.

Budem stále vďačný Bohu za to, čo všetko pre nás spravil, za to že ma vypustil z môjho vlastného väzenia, a za to, aký je milosrdný, a tiež tým ľudom, ktorí počuli jeho volanie a pozvali ma k sebe. Odvtedy som skutočne šťastný, slobodný. Nevravím, že život plynie ako po masle, to nie, ale mám nádej a vieru v Boha, že na mňa dáva pozor a že keď budem potrebovať pomôcť, keď spadnem, príde ku mne a zdvihne ma.

Želám vám, aby ste všetci zažili ten úžasný pocit, keď si uvedomíte, že nikdy nie ste sami, že on je vždy s vami a že vás miluje.

Čítať ďalej

Svedectvo - Anetka

  • Bétel
  • 30. marec 2014

„Odhodlala som sa odovzdať svoj život Bohu“

Ahojte. Volám sa Aneta. Mám 15 rokov a chcela by som vám povedať o tom, ako som prišla na birmovku. Chodila som do kostola len v nedeľu a to bolo všetko. Ako aj moji rodičia, tak aj ja som išla na birmovku. Netušila som, čo ma tam čaká. Dosť som sa obávala ako to bude, pretože som z môjho stretka dosť dievčat nepoznala a nevedela som, či ma príjmu. Na začiatku to bolo tak, že som si odsedela tú hodinu a koniec. Ale potom prišli prvé HC.Chvály. Mali sme ich povinné, takže som tam išla. Videla som tam, ako sa dokážu ľudia spolu modliť a nehanbiť sa za to. Ako spievajú a dvíhajú svoje ruky. Potom prišli animátori ktorí sa za nás modlili. Po chválach sme išli domov a pokračoval môj normálny život. Ale keď nám povedali, že budú dalšie chvály, strašne som sa na ne tešila, hoci som nevedela prečo.

Za krátky čas sme sa s babami zo stretka dosť skamarátili. Raz nám na stretku naša animátorka hovorila, že keď sa budeme modliť, aby sme sa skúsili nebáť a povedať modlitbu, prosbu alebo vďaku nahlas. Aby sme sa rozprávali s Bohom ako s našim otcom a kamáratom a povedali mu všetko, čo nás trápi. Dovtedy bol pre mňa veľký problém povedať niečo nahlas, napríklad na stretku, keď sme hovorili vďaky alebo prosby. Bola som ticho, lebo som sa hanbila a bála, že poviem niečo zlé. Ale po tomto stretku som to skúsila a naozaj to bolo lepšie. Čoraz viac som sa modlila a chodila na omše aj cez týždeň, a vždy som chodievala aj na chvály, ktoré boli každý mesiac. Poprosila som vždy niekoho, aby sa za mňa pomodlil, pretože to, čo mi hovorili, mi vždy dávalo odvahu a vždy mi povedali to, čo som práve potrebovala počuť.

Čítať ďalej

Svedectvo - Karolína

  • Bétel
  • 30. marec 2014

„S Bohom som prekonala svoj strach“

Ahojte. Volám sa Karolína a mám 15 rokov. Na birmovku som sa prihlásila preto, lebo v našej rodine je to tradícia, no ja som tam šla skôr dobrovoľne-nasilu. Keď nás roztriedili do skupiniek a zistila som, že je tam len jedno dievča, ktoré poznám, nechcelo sa mi tam chodiť. Bála som sa, ako budem vychádzať s animátorkami a s babami, ktoré tam so mnou mali chodiť. No opak sa stal pravdou. Zo začiatku som stretká nebrala vážne, jednoducho som tam prišla, odsedela, vypočula a išla domov. A tak to bolo aj pár stretiek ďalej.

Potom prišli prvé HC.Chvály. Keďže boli povinné, išla som tam. Zo začiatku ma to tam nebavilo ale prišla prednáška a akosi som si uvedomila pár vecí. Po prednáške ma to tam začalo baviť, modlili sa za nás animátori. No prišiel koniec chvál a tým sa to skončilo. Postupne po chválach ubiehali ďalšie stretká. Po druhých HC.Chválach sa niečo zmenilo. Začala som sa tešiť na stretká, na chvály a na omše. Keď som sa večer modlievala, už to nebolo odfláknuté ako pretým, ale moje modlitby boli poctivejšie. Pomáhala mi každá jedna modlitba, či už na stretku, doma alebo na chválach.

Čítať ďalej

Duchovná obnova pre birmovancov

V dňoch 14.–16. 3. a 21.–23. 3. 2014 sa v diecéznom centre mládeže v Bojničkách v rámci prípravy na sviatosť birmovania uskutočnila duchovná obnova pre birmovacov našej farnosti. Celkovo sa počas oboch víkendov duchovnej obnovy zúčastnilo až 59 birmovancov, čo je doposiaľ najviac za posledné tri roky. Účelom víkendoviek bolo ukázať mladým ľuďom, že kresťanstvo sa dá prežívať aj v dnešnej dobe medzi spolužiakmi a v rodine a aj to, aby dokázali hlboko v srdci pocítiť krásu života s Bohom a odovzdať mu svoje srdce, a tiež začlenenie sa do spoločenstiev vo farnosti, kde by toto ich odovzdanie mohli prehlbovať a mohli rásť s Bohom.

Témy, ktoré si pre birmovancov pripravili naši animátori, boli zamerané na Ducha Svätého a spoločenstvo. Vyvrcholením celého víkendu bola sv. omša, ktorú celebroval dp. Peter Belý. Vo svojom príhovore povzbudzoval k využívaniu času, ktorý nám Boh dal a vyzdvihoval potrebu sebarealizácie v každennom živote. Po svätej omši nasledovali modlitby, na ktorých väčšina birmovancov pred oltárom odovzdala svoj život Bohu. Veríme, že toto je len začiatok ich veľkého príbehu a aktívneho vzťahu s Bohom. Preto si spomeňme na túto generáciu mladých teenagerov vo svojich modlitbách, aby v nich Otec stále roznecoval lásku a túžbu byť s ním.

HC.Chvály 06 + Evka Hrešková

Ahojte!

Tak ako každý mesiac, aj v marci by sme vás radi pozvali na ďalšie stretnutie s názvom HC.Chvály, ktoré sa už tradične uskutoční v priestoroch farského pastoračného centra v Hlohovci. Stretneme sa už 29. marca so začiatkom o 18:00.

Hudobne bude chvály opäť viesť kapela BETEL band, o slovo sa s nami tentokrát podelí Evka Hrešková z TV LUX.

Okrem povzbudenia z modlitby, slova či chvál si budete môcť odniesť aj niečo iné: pripravili sme pre vás totiž nové odznaky, prívesky, náramky a prstene.

Špeciálne pre nežné pohlavie ponúkame odznaky s motívom „Som dcérou Kráľa”, pre všetkých zapálených mladých ľudí máme zas k dispozícií motív „I want more of God”. Svoje školské tašky si tiež môžete vyzdobiť odznakom „I always thought love was shaped like a ♥, but it's actually like a †”.

Ak namiesto odznakov preferujete prívesky, určite si vyberiete z našej ponuky príveskov a prsteňov na tému „Otče náš...”, či už v podobe army dog tag, gitary pre hudobníkov alebo dvojdielneho prívesku pre páriky, nerozlučné kamarátky, atď. ☺

Nezabudnite sa zahlásiť do udalosti na Facebooku. Tešíme sa na vás!

2% z dane pre Bétel

Ako spoločenstvo rímsko-katolíckej cirkvi sme zastrešení občianským Združením Kresťanských Spoločenstiev Mládeže (ZKSM), ktoré má dlhoročnú históriu a skúsenosti v práci s mládežou, zameranú na plnohodnotné využitie voľného času mladých ľudí. Spoločne napomáhame osobnostnému a duchovnému rozvoju mladého človeka na osobnosť s uceleným pohľadom na život. Prostredníctvom neformálneho vzdelania a informálneho učenia mladého človeka mu chceme pomôcť dozrieť v osobnosť, prispievajúcu svojimi postojmi, konaním a prácou k rozvoju spoločnosti a cirkvi.

Informácie pre poukázanie 2% z dane

  • IČO: 00641162
  • Právna forma: Občianske združenie
  • Obchodný názov: Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže
  • Sídlo: Brezová 18/5, 052 01 Spišská Nová Ves

Prefoťte si vyplnené tlačivá ešte pred poslaním na daňový úrad. Prefotené tlačivá zhromažďuje vedúci oblastného centra Ľubomír Petrek. Výšku poukázanej dane a názov daňového úradu prosíme oznámte e-mailom na spolocenstvo@betel.sk alebo pomocou kontaktného formuláru do 30. 5. 2014.

Vďaka Vašej podpore môžeme aj naďalej slúžiť v týchto oblastiach:

  • Príprava birmovancov na sviatosť birmovania (stretávajú sa v deviatich skupinkách cca po 10 členov každý týžden)
  • Organizujeme tretí ročník stretnutia s názvom HC.Chvály (2-hodinový program, ktorého súčasťou je modlitba chvál a vyučovanie pozvaného hosťa, vždy posledná sobota v mesiaci)
  • 4 duchovné obnovy za rok (dve sú v marci pre birmovancov v Diecéznom centre mládeže Trnavskej arcidiecézy, dve pre členov spoločenstva počas roka)
  • Animátorský kurz (formuje nových animátorov, ktorí slúžia vo farnosti vedením skupinky, prebieha raz mesiačne – jeden víkend)
  • Bétel Academy (stretnutie mladých ľudí z Hlohovca a okolia každú sobotu, príprava na spoločenstvo, ponúka duchovný rast a živý vzťah s Bohom)
  • Oáza Nového Života (17-dňový tábor pre teenagerov, ktorý prebieha počas leta pri Trenčíne, pomáha osobnému a duchovnému rozvoju)
  • Natáčame svedectvá, záznam z HC.Chvál, promo videá...
  • Pripravujeme Bétel Shop (nájdete tu kresťanské trčiká, prívesky, náramky, odznaky...)
  • Prevádzkujeme webovú stránku www.betel.sk (nájdete tu všetky aktuálne informácie)

Stránky