Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Aleš

„Boh sa mi prihováral a vravel, že mi dáva novú šancu... Ten okamih mi zmenil život.“

Ahoj, volám sa Aleš, mám 16 rokov a toto je môj príbeh ako som sa dostal k Bohu.

Narodil som sa do kresťanskej rodiny. Všetci brali ako samozrejmosť, že som veriaci. Ja som to bral asi tak, že: „Fajn, prečo nie? Ak Boh existuje, nebude na škodu byť s ním za dobre,“ a tak som prežil prvých 15 rokov svojho života. Absolvoval som prvé sväté prijímanie a o pár rokov aj birmovku. Zrazu ale prišli otázky typu: „Je Boh naozaj taký úžasný?“ alebo „Zaslúži si vôbec, aby sme ho uctievali, keď sa vo svete deje toľko zla a on nič nespraví?“ Samozrejme, že po čase som prestal veriť.

Ako pomaly plynul december, január, február, vravel som si, že som šťastný, že som slobodný. V tom čase som si začal písať s kamarátkou, o ktorej som vedel, že je veriaca. Vtedy som si uvedomil ako jej závidím. Ona bola skutočne šťastná a slobodná. Tá moja sloboda bola len moja ilúzia, ktorou som si kŕmil svoje ego. Začali ma trápiť pochybnosti. Bol som ako duch. Človek bez života. A tak som sa túlal svetom niekoľko týždňov. Dospelo to do takého štádia, že som si chvíľami myslel, že som sa zbláznil. Bol som väzeň v tom najhoršom väzení, vo vlastnej mysli.

Zrazu ma však kamarátka pozvala na HC.Chvály. Chcel som sa tam ísť pozrieť, ale nevyšlo to. Na ďalší termín som ale už prišiel... a bol som ohromený. Tá atmosféra porozumenia, empatie, súcitu a hlavne lásky. Nič podobné som predtým nezažil. Ešte počas chvál sa ma kamarát, ktorý tam chodí už dlhšie, spýtal, či sa za mňa môže pomodliť. Povedal som si, že keď chce, prečo nie. On sa za mňa naozaj začal modliť a zároveň sa rozprával s Bohom. Pritom sa prihováral Boh cez neho ku mne. V tom okamihu som si uvedomil, že Boh sa prihovára mne – tomu, kto ho dobrovoľne odvrhol a dištancoval sa od neho. Mne, ktorý som vo viere zlyhal najviac, ako sa len dá. Mne sa Boh prihováral a vravel mi, že mi dáva novú šancu, že chce aby som bol s ním. Ten okamih mi zmenil život. V tomto okamihu som uveril a tentoraz už naozaj, z plného srdca.

Budem stále vďačný Bohu za to, čo všetko pre nás spravil, za to že ma vypustil z môjho vlastného väzenia, a za to, aký je milosrdný, a tiež tým ľudom, ktorí počuli jeho volanie a pozvali ma k sebe. Odvtedy som skutočne šťastný, slobodný. Nevravím, že život plynie ako po masle, to nie, ale mám nádej a vieru v Boha, že na mňa dáva pozor a že keď budem potrebovať pomôcť, keď spadnem, príde ku mne a zdvihne ma.

Želám vám, aby ste všetci zažili ten úžasný pocit, keď si uvedomíte, že nikdy nie ste sami, že on je vždy s vami a že vás miluje.

Zaujalo ťa toto svedectvo? Prečítaj si aj ďaľšie! →