Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Anetka

„Odhodlala som sa odovzdať svoj život Bohu“

Ahojte. Volám sa Aneta. Mám 15 rokov a chcela by som vám povedať o tom, ako som prišla na birmovku. Chodila som do kostola len v nedeľu a to bolo všetko. Ako aj moji rodičia, tak aj ja som išla na birmovku. Netušila som, čo ma tam čaká. Dosť som sa obávala ako to bude, pretože som z môjho stretka dosť dievčat nepoznala a nevedela som, či ma príjmu. Na začiatku to bolo tak, že som si odsedela tú hodinu a koniec. Ale potom prišli prvé HC.Chvály. Mali sme ich povinné, takže som tam išla. Videla som tam, ako sa dokážu ľudia spolu modliť a nehanbiť sa za to. Ako spievajú a dvíhajú svoje ruky. Potom prišli animátori ktorí sa za nás modlili. Po chválach sme išli domov a pokračoval môj normálny život. Ale keď nám povedali, že budú dalšie chvály, strašne som sa na ne tešila, hoci som nevedela prečo.

Za krátky čas sme sa s babami zo stretka dosť skamarátili. Raz nám na stretku naša animátorka hovorila, že keď sa budeme modliť, aby sme sa skúsili nebáť a povedať modlitbu, prosbu alebo vďaku nahlas. Aby sme sa rozprávali s Bohom ako s našim otcom a kamáratom a povedali mu všetko, čo nás trápi. Dovtedy bol pre mňa veľký problém povedať niečo nahlas, napríklad na stretku, keď sme hovorili vďaky alebo prosby. Bola som ticho, lebo som sa hanbila a bála, že poviem niečo zlé. Ale po tomto stretku som to skúsila a naozaj to bolo lepšie. Čoraz viac som sa modlila a chodila na omše aj cez týždeň, a vždy som chodievala aj na chvály, ktoré boli každý mesiac. Poprosila som vždy niekoho, aby sa za mňa pomodlil, pretože to, čo mi hovorili, mi vždy dávalo odvahu a vždy mi povedali to, čo som práve potrebovala počuť.

Ako som sa modlievala doma a zdôverovala sa Bohu, začalo sa mi dariť, či už v škole alebo po zdravotnej stránke alebo s kamarátkami. Potom prišla Bétel Academy. Začala som tam chodiť aj s kamarátkami a postupne som spoznala veľa super ľudí. Na stretku nám povedali, že sa pôjde na nejakú víkendovku a že je za 60 bodov. To bolo asi jediné, čo každého zaujímalo. Potom hovorili, ako mnohým ľudom zmenila práve táto víkendovka život. Chcela som tam ísť, len bol problém v tom, že ma tam rodičia najprv nechceli pustiť. No nakoniec to Boh zariadil tak, že som tam predsa len išla.

Veľké očakávania som nemala, kedže to bolo v Bojničkách a čakala som všetko zlé. Ale keď sme tam prišli, hneď nás privítali, niektorí ma ani nepoznali a objali ma, rozprávali sa so mnou. Piatok prešiel rýchlo, zoznámili sme sa, hrali sme rôzne hry a potom sme išli spať. Sobota bol môj zlomový bod, keď sme večer išli na spoveď. Veľmi som sa bála aké to bude, no nakoniec to bolo celkom fajn a cítila som sa taká čistá. Potom nasledovali chvály, na ktorých sme mali možnosť odovzdať svoj život Bohu. Odhodlala som sa to urobiť a potom sa za mňa modlili ľudia. Ako sa za mňa modlili, rozplakala som sa. Bolo to niečo neopísatelné, ako keby som plakala od radosti. Nechcelo sa mi odtiaľ odísť.

Birmovka mi zmenila život. Spoznala som tam tak úžasných ľudí, akých som nespoznala za týchto pár rokov. Tam som pocítila, že ma môže mať niekto naozaj rád. To je spoločenstvo. Každý si tam navzájom pomáha. Majú spoločný cieľ. Týmto by som vám chcela povedať, aby ste sa nebáli povedať Bohu svoje áno! Lebo Boh nás miluje všetkých a nikdy nedopustí, aby sa nám niečo stalo. On vie, čo je pre nás najlepšie!

Zaujalo ťa toto svedectvo? Prečítaj si aj ďaľšie! →