Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Daniela

„Chcela som o ňom hovoriť druhým ľuďom, aby aj oni uvideli, aký je úžasný.“

Ahojte, volám sa Daniela, mám 16 rokov a uplynulý rok som pôsobila ako pomocná animátorka pre birmovancov.

Všetko to začalo tým, že som si pred 2 rokmi začala robiť birmovku. Spočiatku som to brala len ako formalitu, no neskôr som zistila, že sa za tým skrýva omnoho viac. Taký ten prvý svetlý moment prišiel na birmovaneckej víkendovke, kedy som prvý krát pocítila Boží dotyk. Bolo to pre mňa niečo úžasné, doposiaľ nepoznané. A ako sa hovorí, ak raz pocítite Boží dotyk, niečo sa vo vás zmení a vy to túžite pocítiť znova. A preto som sa hneď po tejto víkendovke prihlásila na letný tábor - Oázu. A to bolo ešte len niečo! Doteraz na to spomínam ako na najkrajšie chvíle v mojom živote.

Oáza totiž nie je tábor. Je to duchovná obnova. A práve počas nej sa môj život zmenil od základov. Počas tých 17-ich dní som naozaj spoznala Boha, zmenila som svoje zmýšľanie a učinila som rozhodnutie pre nový, plnohodnotnejší život. Začala som chodiť do spoločenstva a popri tom sa začala aj moja služba pomocnej animátorky. Zo začiatku som sa toho trochu bála, no vedela som, že si Boha nechcem nechať len pre seba. Chcela som o ňom hovoriť druhým ľuďom, aby aj oni uvideli, aký je úžasný a ako môže zmeniť aj ich životy. No vyžadovalo si to aj istú prípravu - v podobe Animátorskej školy, ktorá sa konala raz za mesiac. Načerpala som tam mnoho nových vedomostí, ktoré som potom mohla posúvať birmovancom. No nielen to. Utvorila som si nové kamarátstva, pomocou ktorých sa môj život v spoločenstve ešte viac upevnil. Počas toho roka bolo však mnoho ďalších udalostí, ktoré mi utkveli v pamäti. Napríklad také Hc.chvály. Je to celkom zaujímavé, keď si to porovnám v mysli s mojimi prvými Hc.chválami, ktoré som podstúpila ako birmovanec. Vtedy som tomu nerozumela a prišlo mi to ako niečo čudné. Dnes sa na chvály vždy veľmi teším a rada prispejem aj modlitebnou službou.

Ďalšími udalosťami sú víkendovky. V tomto roku som sa zúčastnila štyroch. Prvá bola určená pre spoločenstvo a posilnenie jeho duchovného rastu. Tvorila ju len jedna prednáška (zato naozaj nezabudnuteľná) a mnoho spoločných aktivít s hlbokými myšlienkami, ktoré nám pomohli uvedomiť si, aké je pre nás spoločenstvo dôležité. Nasledujúce 2 víkendovky boli určené pre birmovancov. Konečne prišiel ten moment, kedy som uvidela, že práca nás animátorov nie je zbytočná a naozaj sa nám darí ľuďom ukázať Božiu prítomnosť. Boli to veľmi požehnané víkendy, plné nezabudnuteľných chvíľ. No a posledná a to štvrtá víkendovka, bola veľmi úzko prepojená s Bétel Academy - čo je niečo ako príprava nových členov na život v spoločenstve. Priznám sa, že ako birmovancovi by mi nikdy nezišlo na um, že by som raz mohla chodiť do spoločenstva a preto som počas mojej birmovky Academy nenavštevovala. Avšak dobehla som to tento rok. Tieto večery plné dobrých prednášok a veľkého množstva zábavy sa mi ihneď zapáčili. A táto víkendovka bola určená pre ľudí, ktorým sa Academy zapáčilo tak ako mne a rozhodli sa preto vstúpiť do našeho spoločenstva. Potom nadišiel čas slávnostnej omše, kedy som obdržala certifikát z Animátorskej školy a oficiálne sa zo mňa stala animátorka. Asi 2 týždne na to bolo leto už v plnom prúde, čo znamenalo, že si treba zbaliť kufor a nasadnúť na autobus do Dolnej Poruby - na miesto, odkiaľ pramení zmena v mojom živote.

Opäť 17 dní v tejto malej dedinke s veľkým duchom, no tento krát som ich neprežila z pohľadu účastníka, ale pomocného animátora. Tak ako aj predchádzajúci rok to bol pre mňa veľmi požehnaný čas plný krásnych, či vtipných zážitkov, na ktoré budem vždy spomínať so žiariacimi očami a úsmevom na perách. No a potom… Ako tak prešlo leto a aj prvé školské dni, nadišiel pre našich birmovancov veľký deň - deň ich birmovky, kedy konečne prijali Ducha Svätého a stali sa z nich dospelí kresťania. Som na nich hrdá a dúfam, že sa aj naďalej budú snažiť kráčať po Božej ceste. Tak ako ja...

Zaujalo ťa toto svedectvo? Prečítaj si aj ďaľšie! →