Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Karolína

„S Bohom som prekonala svoj strach“

Ahojte. Volám sa Karolína a mám 15 rokov. Na birmovku som sa prihlásila preto, lebo v našej rodine je to tradícia, no ja som tam šla skôr dobrovoľne-nasilu. Keď nás roztriedili do skupiniek a zistila som, že je tam len jedno dievča, ktoré poznám, nechcelo sa mi tam chodiť. Bála som sa, ako budem vychádzať s animátorkami a s babami, ktoré tam so mnou mali chodiť. No opak sa stal pravdou. Zo začiatku som stretká nebrala vážne, jednoducho som tam prišla, odsedela, vypočula a išla domov. A tak to bolo aj pár stretiek ďalej.

Potom prišli prvé HC.Chvály. Keďže boli povinné, išla som tam. Zo začiatku ma to tam nebavilo ale prišla prednáška a akosi som si uvedomila pár vecí. Po prednáške ma to tam začalo baviť, modlili sa za nás animátori. No prišiel koniec chvál a tým sa to skončilo. Postupne po chválach ubiehali ďalšie stretká. Po druhých HC.Chválach sa niečo zmenilo. Začala som sa tešiť na stretká, na chvály a na omše. Keď som sa večer modlievala, už to nebolo odfláknuté ako pretým, ale moje modlitby boli poctivejšie. Pomáhala mi každá jedna modlitba, či už na stretku, doma alebo na chválach.

Potom sa rozbehla Bétel Academy, ktorú mala na starosti moja animátorka. Keď som tam začala chodiť, hanbila som sa, a to strašne. No postupne to opadlo. Blížila sa aj víkendovka, ktorej som sa nemohla dočkať. Išla som tam kvôli Bohu, aby som mu tam povedala svoje Áno a otvorila mu tam svoje srdce. Keď sa blížila hodina odchodu, moje nadšenie pomaly opadalo, no keď som prišla na miesto, bol to neopísateľný pocit. V piatok na večernej a v sobotu na rannej modlitbe sa hovorili vďaky, prosby a chvály, ale ja nie. Hanbila som sa a mala som strach. Sobotňajšia omša mi dala veľa a hlavne som si veľa vecí uvedomila. Potom prišli chvály. Animátori sa za nás modlili. Keď sa za mňa modlili, povedala som Bohu svoje Áno a otvorila mu svoje srdce, no nič zvláštne sa nestalo. Pri konci som sa presunula dozadu a chvíľu som tam len tak stála. Zopakovala som Bohu svoje Áno a odrazu prišiel neopísateľný pocit a s ním aj plač. V tom momente som bola neskutočne šťastná. Jednoducho neopísateľný pocit. Každému prajem zažiť niečo tak krásne, tak neopísateľné. Prišla nedeľná ranná modlitba a zase sa hovorili vďaky, chvály a prosby. Spomenula som si na sobotnú omšu, že máme robiť malé ťažké veci, a tak som svoju vďaku povedala nahlas a spoločne s Bohom som prekonala svoj strach.

Preto Vám chcem povedať, aby ste sa nebáli a nehanbili povedať Bohu svoje Áno, pretože s Bohom nič nie je nemožné!

Zaujalo ťa toto svedectvo? Prečítaj si aj ďaľšie! →