Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Dominika

„Príznaky mojej choroby sa vytratili. Proste zmizli.“

Ahojte. Volám sa Dominika, mám 16 rokov a bývam v meste Hlohovec. Moju rodinu tvorí otec, mama a 2 sestry, ktoré bezvýhradne milujem. Veronika (18) je najstaršia, Rebeka (2) najmladšia a tá stredná, to som ja. V mojom živote som veľa bojovala o svoj vlastný život, čím sa mi podarilo pomôcť aj iným.

Naša rodina bola ako polovica iných katolíckych rodín... V nedeľu do kostola a to je zhruba všetko... Proste zvyk, nič viac, nič menej. Celý môj život bol naplánovaný do najmenších detailov až do chvíle, keď mi diagnostikovali nejakú vážnejšiu chorobu. Mala som vtedy asi 9 rokov a v nemocnici som strávila požehnane veľa času, dokým mi nezistili čo mi je. Mala som nábeh na rakovinu hrubého čreva, čo si myslím, že šokovalo celú moju rodinu. Videla som ako sa moji blízky trápia, že čo so mnou bude. Bolo mi to nepríjemné. Moji rodičia sa v tej dobe dosť hádavali a mysleli sme, že to speje k rozvodu, ale to som si ja nevedela predstaviť. Môj svet by sa zrútil, pretože som si nevedela predstaviť svet bez jedného z nich.

Keď som prišla z nemocnice domov, po asi dvoch mesiacoch, chodievali ma navštevovať priatelia, známi a samozrejme aj celá moja rodina. Zhodou okolností ma prišiel raz navštíviť kamarát mojich rodičov, ktorý nás pozval na niečo ako chvály. Hovorila som si „Čo tam ja akože budem robiť ? Zase samé babky, modlenie... blablabla...“, no nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme. Keď sme tam prišli, videla som mojich rodičov sa asi prvý krát modliť. Dokonca moja mama plakala, čo som si nevedela vysvetliť. Skúsila som sa modliť aj ja, ale to iba tie naučené modlitby a potom som tam celý čas len sedela. Keď sme prišli večer domov, rodičia sa ma pýtali ako mi je a či cítim nejakú zmenu, no ja som sa len pousmiala a povedala „NIE“ . Ráno keď som sa zobudila, neviem ako je to možné, moje príznaky choroby sa vytratili. Proste zmizli... Doma sme nechápali čo sa deje a tak sme sa o týždeň na to vybrali k môjmu lekárovi, či sa niečo zlepšilo.

Jeho odpoveď znela „Neviem ako je to možné, ale tvoj stav sa výrazne zlepšil. Nechápem to, ale si zdravá.“ , dokonca mi vysadili lieky.

Toto obdobie upevnilo naše vzťahy v rodine. Moji rodičia sa prestali hádať, pretože pochopili, že sú oveľa podstatnejšie veci, ako riešili dovtedy. Teraz sme rodina, ktorá každého jedného člena nej rešpektuje a vníma. Dokonca nám prišiel do rodiny ešte ďalší zázrak, moja mladšia sestra Rebeka, pri ktorej si uvedomujeme, aká sme šťastná rodina. Myslím, že tri zázraky sú úplné minimum pre to, čo ON dokáže.

Zaujalo ťa toto svedectvo? Prečítaj si aj ďaľšie! →