Spoločenstvo Bétel Hlohovec

Veronika

Ahoj , volám sa Veronika a bývam v malom mestečku Hlohovec. Momentálne však robím na rok au pairs vo Francúzsku. Moja rodina je dosť veľká. Mám dve sestry a samozrejme oboch rodičov. Ak by som mala hovoriť o mojom vzťahu k rodine a k priateľom, tak by som klamala, keby som povedala, že to boli vždy nádherné vzťahy plné lásky a pokoja. Mala som asi tak 13 rokov, keď moje všetky vzťahy boli úplne iné ako teraz. Nikdy som nemala potrebu rozprávať sa s mojou maminou alebo otcom o mojich pocitoch a problémoch v mojom osobnom živote. Mamina bola vždy prísna vo všetkom. Takže ak som sa neučila riadne, mala som „zaracha“. Brala mi mobil, zakazovala chodiť von s priateľmi, pozerať televízor a pod. veci, s ktorými sa mi sprotivila. S mojím otcom som sa nejako moc nezapodievala. Nebolo to ignorovanie ale ani záujem. Moja sestra Dominika mala som ňou veľmi zložitý vzťah. Bola som na ňu dosť zlá a robila som jej veci, ktoré do dnes ľutujem! Pamätám si, že sme boli rodina, ktorá do kostola poctivo chodievala každú nedeľu. Avšak potreba svätého prijímania nebola veľká. Rodičia sa často hádali. Necítila som doma lásku a tak som ju hľadala u chlapcov. Striedala som vzťah za vzťahom a dávalo mi to len jediné: SKLAMANIE!!! Bola som čím ďalej tým zúfalejšia. Myslím si, že som niekedy mala chuť aj zabiť sa. Myšlienky mi skákali na rôzne zlé veci, ktoré ma ubíjali ako osobu. Nevážila som si samu seba a tak som si ani nemohla vážiť moju rodinu a priateľov. A vtedy to prišlo...

Moja sestra Dominika ochorela. Asi poznáte ten pocit, keď vám ochorie niekto z blízkych. Je to mučivý pocit a zúfalstvo. Lenže ja ako dieťa som si ani nevedela predstaviť, ako je moja sestra chorá. Mala zápal hrubého čreva. Je to dosť závažná choroba a ja a moja rodina sme si ani nevedeli predstaviť čo bude nasledovať! Moja mamina sa musela pozerať ako mojej malej sestre musia dávať rôzne hadičky a ona pritom veľmi plakala. Nemohli sme nič urobiť, cítili sme sa bezbranní. Doma to nebolo o nič lepšie, pretože rodičia si navzájom vyčítali všetky veci a ja som sa tomu prizerala. Mamina predo mnou plakávala. Nevedela som čo mám robiť. Každý deň sme chodili pozerať Dominiku do nemocnice. Celé to obdobie bolo plné utrpenia, nelásky a nepokoja. Už to smerovalo k tomu, že sa rodičia rozvedú.

Ani neviem akým zázrakom sme sa neskôr ocitli u jedného kňaza, s ktorým sme začali riešiť našu situáciu. Bolo to ako keby sa na oblohe, ktorá bola plná čiernych mrakov ocitol malý lúč slnka. Chodili sme sa sedenia častejšie a častejšie. Začali sme chodiť do kostola nie len v Nedeľu ale aj iné dni. Začali sme sa spolu rozprávať, komunikovať medzi sebou o pocitoch a o problémoch, ktoré nás ťažili. Mamina sa stala mojou najlepšou priateľkou. Rodičia sa prestali hádať a začali sa skutočne milovať. Moju sestru Dominiku som si začala vážiť a sme nerozlučné priateľky.

Po Dominikinom uzdravení, za ktoré sme sa veľmi modlili, prišiel do rodiny ďalší zázrak. Narodila sa nám sestrička Rebeka. Ešte som nevidela toľko lásky pokope ako keď sme si ju priniesli domov a radovali sa z nej spolu ako RODINA! Dnes je to už úplne iné ako vtedy. Ja som pochopila veľa vecí a Boh mi ukázal ako sa ja mám milovať a ako mám milovať druhých. Teraz ja a moja sestra Dominika chodíme do spoločenstva a spievame spolu v gospelovej kapele. Robíme spolu aj animátorky pre birmovancov. Je to úplne nádherné sledovať ako Boh koná v naších životoch a pozerať nato aké zázraky robí pre nás každý deň. Moji rodičia tiež navštevujú spoločenstvo pre dospelých a rodiny. Ako rodina chodíme spolu do kostola a modlíme sa každý deň spolu. Teraz aj cez skype keď som vo Francúzsku. Je to úžastné ako je cítiť medzi nami Božiu prítomnosť! Ako nás napĺňa. Jedine Bohu môže byť naša rodina vďačná zato, že prežila to veľké utrpenie. Jedine Jemu môžeme byť vďačný zato, že moja sestra sa uzdravila. Jeho láska je taká veľká, že On daroval svojho syna za nás všetkých! A toto som si potrebovala uvedomiť ja a moja rodina. Boh nás miluje a túži potom aby sme my milovali Jeho!  

Zaujalo ťa toto svedectvo? Prečítaj si aj ďaľšie! →